Chorvátsko

Územie Chorvátska sa rozprestiera od východných okrajov Álp na severozápade až po Panónsku nížinu a brehy Dunaja na východe. V strednej časti územia sa nachádza Dinárske pohorie a na juhu ho lemuje pobrežie Jadranského mora.

O Chorvátsku:

Nachádza sa v juhovýchodnej Európe na Balkánskom poloostrove. Niekedy sa tejto časti Európy hovorí aj Západný Balkán. Jeho územie sa rozkladá od Álp cez Panónsku nížinu až po pobrežie Jadranského mora. Jadran leží medzi Balkánskym a Apeninským polostrovom. Chorvátskej republike pripadá východné pobrežie, ktoré predstavuje oblasť od Prevlake na juhu do mysu Savudrije na západe, vrátane všetkých ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov pozdĺž pobrežia, plus súostrovie Palagruža.

Pobrežie je veľmi členité, dĺžka morského pobrežia činí 5 835km vrátane pobrežia ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov. Ostrovy z toho tvoria 4 058km. Tých sa k Chorvátsku priraďuje 1185, z toho najväčšími ostrovmi sú Krk, Cres, Brač a Hvar. Najväčšími polostrovmi sú Istria a Pelješac.

Rozdelenie Chorvátska:

• Chorvátsko tvorí 20 krajov (žúp) a mesto Záhreb, spolu je 121 miest a 416 obcí

Dejiny:

Chorvátsko je naozaj jedinečné, nie len kvôli svojmu kryštálovo čistému a modrému moru, ale aj vďaka mnohým tisícročným kultúram, ktoré sa menili a miešali na tomto území. Jadranské more nie je len hlboký záliv Stredozemného mora zahryznutý do európskej kontinentálnej masy a najbližšia obchodná cesta medzi Európou a Východom. Je to zároveň kolíska starobylých civilizácií. O tom existujú materiálne dôkazy, ktoré sa len teraz pomaly vynárajú na denné svetlo z hlbín jadranských jaskýň a podmorského sveta. Východné pobrežie jadranského mora bolo osídlené už začiatkom staršej doby kamennej. Existujú dôkazy, že väčšina dnes dostupných ostrovov bola tiež osídlená (archeologické nálezy v jaskyniach pri ostrove Hvar a Palagruža ). Vďaka vhodným zemepisným podmienkam nášho pobrežia s mnohými zálivmi a zátokami, bolo toto pobrežie od nepamäti významnou obchodnou a námornou cestou.

Podnebie:

Chorvátsko sa vyznačuje troma podnebnými pásmami, vo vnútrozemí prevláda mierne teplá daždivá klíma, a na najvyšších vrchoch je snehové lesné pásmo, zatiaľ čo pozdĺž jadranského pobrežia vládne príjemné stredozemné podnebie s veľkým počtom slnečných dní. Letá sú suché a horúce, zimy mierne a vlhké. Priemerná teplota vo vnútrozemí krajiny: v januári od -2 do 0°C, a o niečo nižšia v najväčších nadmorských výškach, v auguste okolo 20°C, a na najvyšších vrchoch okolo 12°C. Priemerná teplota na pobreží: v januári 5 až 9°C, v auguste 22 až 25°C. Teplota mora v zime je 12°C, v lete približne 25°C.

Linky na predpoveď počasia:

http://meteo.hr/index_en.php
http://www.meteo-info.hr/
http://crometeo.net/site/index.php

Peniaze

Oficiálnou menou v Chorvátsku je kuna (1kuna = 100 líp). Cudzie meny sa vymieňajú v bankách, zmenárňach, poštových úradoch a vo väčšine cestovných kancelárií, hotelov a bánk.

Banky:

Najväčšie banky v Chorvátsku sú:
Zagrebačka banka, Privredna banka, Croatia banka, Splitska banka, Varaždinska banka, Karlovačka banka a Istarska banka.
Otváracie hodiny:
Pondelok - piatok od 8 do 19 hod., v sobotu od 8 do 13 hod.
Bankomaty môžete nájsť vo väčších mestách a turistických strediskách.

Najvýznamnejšie rieky a jazerá:

Najvýznamnejšími riekami sú Dráva a Sáva. Obe sú pravými prítokmi Dunaja a tak vnútrozemie patrí do úmoria Čierneho mora. Dráva leží prevažne na hraniciach s Maďarskom a tak tvorí prirodzenú hranicu medzi týmito štátmi.Sáva má takisto prameň v Alpách a vysokohorský snehovo-dažďový režim odtoku. V rámci Chorvátska tečie 610 km. Vlievajú sa do nej významnejšie rieky Česna, Kupa a Una.

Najväčším jazerom Chorvátska je Vransko jazero, nachádzajúce sa neďaleko mesta Biograd na moru. Je morského pôvodu- kedysi to bol morský záliv, ktorý sa s poklesom morskej hladiny stal jazerom. Preto má zmiešaný charakter a nájdeme v ňom aj sladkovodné aj morské druhy živočíchov. Je to chránené územie, no jazero sa využíva na rybolov a zavlažovanie okolitých polí. Druhé najväčšie jazero- Kruščicko jazero sa nachádza medzi pohoriami Velebit a mala Kapela pri meste Gospič. Je to slané jazero zmiešaného tektonicko-ľadovcového pôvodu, tvorí bezodtokovú oblasť. Vodou ho zásobujú rieky Lika a Ladova. Tretím najväčším je už spomínané Peručko jazero ľadovcového pôvodu.

Nížiny v povodí Sávy a Drávy hlavne do 100- 200 m.n.m sú tvorené tzv. stepným pásmom. Tieto oblasti sú takmer bezozbytku poľnohospodársky využívané. Typickými zástupcami pôvodnej flóry sú byliny ako kostrava, kavyľ či smlzľ. Zástupcami lesostepí sú riedke porasty topoľov, dubov a jaseňov. V nivách riek sa rozšírili lužné lesy zložené z vŕb, olší a topoľov. V oblasti Panónskej nížiny a obzvlášť okolo riek sa nachádza veľké množstvo močarísk. Močariská sú výborným miestom na život vodných rastlín ako aj hydrofytov(vlhkomilné rastliny). Zástupcami takejto fauny sú pálka širokolistá či červenavec plávajúci. V pahorkatinách a vrchovinách Slavónie sú typické dubové lesy. Tieto majú aj hospodársky význam. Sú zložené z rôznych druhov dubov ( Quercus sessiliflora, Q. hungarica, Q. cerris,...) a primiešané sú jaseň, lipa, javor, ...


Na hornej hranici tohto pásma ( cca 1000 m.n.m.) sa vyskytujú borovice čierne. Nad dubovými lesmi nachádzame lesy bukové, ktoré sa vo vyšších častiach miešajú s ihličnanmi ako napr. smreky, borovice či jedle. V Dinároch boli lesy v minulosti vyrubované, čo viedlo k silnej erózií pôdy, vyschýnaniu riek a rozvoji krasových javov a tak sú veľké časti Istrie a Dalmácie krasovými pustatinami. Napriek tomu je viac ako 36% územia Chorvátska stále zalesneného. Na pobreží Jadranu je rozšírená stredomorská vegetácia. Jej hranice siahajú do výšky približne 350m.n.m. Najrozšírenejší je typ makchie- večne zelené kry a nízke stromy. Takýmito sú niektoré druhy jalovca, planika, Cistus monspeliacus, Pistacia lenticus, či vavrín. Na kamenných svahoch je porast redší a prevládajú nízke kry a byliny ( pryštec, kozinec či šalvia). Typickým zástupcom je aj levanduľa. Z endemitických druhov to je kosatec dalmátsky(Iris pseudopallida), Moltkea petraea, soldanelka prímorská(Calystegia soldanella), Pankratium maritimum, zvonček( Edraianthus tenuifolius) či cyklamén prímorský(Cyclamen repandum). Subtropické podnebie vyhovuje aj okrasnej flóre. Nájdeme tu palmy, agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky aj olivovníky.

Chorvátsko je jednou z mála európskych zemí, ktorá sa môže pochváliť neznečisteným prostredím, hojnosťou živočíchov a rastlín i v krajoch mimo chránenej oblasti. Vďaka rôznorodosti flóry by mala byť aj fauna bohatá no tak to nie je. Najmenej druhov je cicavcov, lebo väčšina druhov bola takmer vyhubená. K zástupcom tejto kategórie patria hlavne rys, vlk či medveď. Z vtáctva je zastúpenie bahatšie. Na ostrove Cres je jedno z mála miest kde hniezdi vzácny sup bielohlavý.

Chorvátske národné parky a rezervácie:

V Chorvátsku je 8 národných parkov s rozlohou 994 km2, s plochou 759 km2 pevniny a 235 km2 vodných plôch. Okrem národných parkov sa v Chorvátsku nachádzajú aj prírodné rezervácie, ktorých je celkovo 10. V niektorých prípadoch je národný park aj prírodnou rezerváciou.

Mestá v Chorvátsku:

Hlavným mestom Chorvátska je Zagreb. Leží v severnej časti krajiny medzi pohorím Medvednica a riekou Sáva. Nachádza sa vo výške cca 120 m.n.m. Je lokalizované koordinátmi 45°48´ s.z.š. a 15°58´ v.z.d.. V hlavnom meste žije 779 145 obyvateľov(2004), spolu s aglomeráciami má okolo milióna obyvateľov . Je to jediné metropolitné mesto Chorvátska s populáciou nad 1 milión. Toto mesto predstavuje administratívne, kultúrne, akademické a komunikačné centrum krajiny.

Split je Chorvátskym druhým najväčším mestom a zároveň hlavným mestom Splitsko- Dalmátskej župy. Leží na Jadranskom pobreží a jeho koordináty sú 43°30´s.z.š. a 16°26´v.z.d. Split má okolo 221 tisíc obyvateľov(sčítanie 2001).

Rijeka je tretím najväčším mestom a zároveň najvýznamnejším prístavom Chorvátska s obyvateľstvom okolo 141 tisíc(2004). Nachádza sa v oblasti Kvarnerského zálivu a administratívne patrí k Primorsko- Goranskej župe. Koordináty Rijeky sú 45°33´s.z.š. a 14°44´v.z.d.
Osijek (po maďarsky Eszék, po nemecky Esseg) je najväčšie mesto v chorvátskom Slavónsku a štvrté najväčšie v Chorvátsku. Má 114-tisíc obyvateľov(2004) a je správnym strediskom župy Osijek-Baranja. Leží v severovýchodnom cípe krajiny a jeho koordináty sú 45°55´s.z.š. a 18°38´v.z.d..

Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Jeho koordináty sú 44°7´s.z.š. a 15°14´v.z.d.. Žije tu asi 82 tisíc obyvateľov(2005), pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom Zadarskej župy.

Cestovný ruch:

Cestovný ruch prekvitá vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou, ako sú, Dubrovnik, Zadar, Split, jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám. Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine veľké škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch .Príjmy z neho predstavujú až pätinu HDP. Až 51 miliónov prenocovaní od takmer 10 miliónov registrovaných turistov, ktorí v roku 2005 navštívili letoviská prímorského pobrežia v Chorvátsku, je stabilná základňa pre pokračovanie trendu zvyšovania návštevnosti aj v nasledujúcich sezónach. Známe americké vydavateľstvo turistických sprievodcov Lonely Planet vyhlásilo Chorvátsko za najpopulárnejšiu destináciu sveta v roku 2005.